www.dojnekravy.sk

Nedá mi nezareagovať na zaujímavé vyjadrenie predsedu vlády SR. Takže jediné efektívne riešenie podľa pána predsedu je odoberanie malých detí z rómskych rodín a ich umiestňovanie v štátnej starostlivosti.

http://tv.sme.sk/v/26257/fico-rozpraval-studentom-ako-by-zobral-romske-deti-od-rodicov.html

Aby by som to vysvetlil daňovým poplatníkom, a hlavne takým chudákom ako som aj ja – teda zamestnancom, ktorí si nedokážu znížiť dane z príjmov, nedokážu platiť minimálne odvody, ani nakupovať bez dph, nedokážu si svoje auto odpísať do nákladov a skratka nedokážu spraviť nič proti tomu, že štát od nich vyberie výpalné do poslednej koruny. To, čo za to výpalné dostávame možno netreba ani veľmi spomínať, ale predsa:

Cestou do práce na aute, za ktoré zaplatíte cenu s dph a vysoký registračný poplatok (keďže auto do 50kw sa dnes už hádam ani nedá kúpiť), s platnou STK a emisnou kontrolou (ktorá sa podľa najnovších správ bude musieť robiť každý rok aby predsa niekto mohol na nás debiloch zase zarobiť a keď ju náhodou nestihnete tak úrad, ktorý si platíme z vlastných daní nám pošle veľmi promptne a štedro vyrúbenú pokutu – dokonca, a čo je podľa mňa v rozpore s logikou a poslednou štipkou zdravého rozumu, aj za auto, ktoré máte nepojazdné v garáži – s rovnakou logikou by potom mali preventívne všetci obyvatelia Bratislavy, ktorým skončí platnosť mesačníka, dostávať pokutu za jazdu mestskou dopravou na čierno, až pokiaľ si nekúpia nový) sa nedokážete vyhnúť výtlku, keďže ich je na cestách po zime toľko, že sa im vyhnúť nedá, rozrazíte si zánovnú pneumatiku a poškodíte rameno. Keďže nemáte čas na naháňanie správcu cesty, vyriešite to havarijnou poistkou, a užijete si zvyšok dovolenky, ktorú ste si kvôli tejto nehode museli zobrať v zamestnaní, aby ste neriskovali nejaké problémy. Za odmenu vám poisťovňa zvýši ročné poistné, keďže ste mali škodovú udalosť – a vy ste nasratý, ale predýchate to.

Keď budete pracovať dosť dlho a konečne budete mať dostatočný príjem na to, aby ste si požiadali o hypotéku, rozhodnete sa že sa vám už nechce platiť drahý podnájom a chcete si poriešiť vlastné bývanie. Keďže máte už toľko rokov, že by už bolo načim aj rodinu poriešiť, začnete sa obzerať po trojizbovom byte v Bratislave – ale zistíte, že za cenu toho bytu si môžete kúpiť pozemok a postaviť 5 izbový domček okolo 130m2 v okolí BA. Samozrejme, ak si ho staviate vo vlastnej réžii (svojpomocne).  Tak sa rozhodnete pre toto riešenie. Nájdete si vhodný pozemok, ktorý sa práve rozparceloval a “slovenský developer” tam stavia siete. Kúpite predražený pozemok, zaplatíte strašné peniaze za právnika, aby ste zmluvne ošetrili všetky možnosti a aby ste boli krytý, keďže sa jedná o veľké peniaze a pri investícii takýchto rozmerov ak vas náhodou niekto podvedie, tak máte celý život v prdeli….

Zložíte zálohu, zoberiete úver, kúpite pozemok, doplatíte cenu za pozemok a za kompletné inžinierske siete a idete stavať (teda začnete vybavovať všetky povolenia, čo trvá približne pol roka až rok, ale to je na iný príbeh). Postavíte dom a zistíte, že investor nedodržal zmluvné podmienky a že cestu na váš pozemok pravdepodobne nedostavia. Nebojíte sa, pretože máte perfektne spracované zmluvy a tak s veľkou vervou a naivitou hodnou 5-ročného chlapca si zaplatíte drahého právnika aby ste tomu podvodníkovi dali na frak, spravodlivosť a právo je predsa na vašej strane. Dáte podanie na súd, predsa platím veľké dane, tak sa môžem spoľahnúť na štátne inštitúcie, že sa ma zastanú, keď som v práve a potrebujem ich. Prvá facka, súd vytýči pojednávanie – pozeráte na dátum pojednávania a neveríte vlastným očiam, pol roka čakáte na prvé pojednávanie. Po pol roku sa nahodíte do obleku, veď predsa súdu treba ukázať úctu a rešpekt. Na súd sa dostaví advokát slovenského developera v džínsoch a flanelovej košeli, žmurkne na sudkyňu a oznámi, že jeho mandant “slovenský developer” je momentálne PN a že žiada presunutie pojednávania. Sudkyňa obratom presunie pojednávanie na nový termín o 7 mesiacov od teraz. Medzitým píšete sťažnosť na prieťahy súdu na čo vám súd odpovie, že plynulosť konania nebola ideálna a že sa vám ospravedlňujú. Na ďalšie pojednávanie príde “slovenský developer” na novom aute, ktoré si kúpil za peniaze čo od vás dostal na postavenie cesty,  bez advokáta, oblečený akoby práve prišiel zo stavby a prinesie papier, ktorý potvrdzuje PN svojho advokáta a promptne hovorí sudkyni, že nechce aby sa pojednávalo bez jeho právneho zástupcu. Nový termín o pol roka. O ďalší rok stojíte na súde na vynesení rozsudku vo váš prospech a ďakujete bohu, že “slovenský developer” bol príliš malá ryba bez dostatku kontaktov, takže ste spravodlivo vyhrali.  Aspoň si to myslíte, “slovenský developer” dáva odvolanie na súd druhého stupňa, na prvé pojednávanie budete čakať rok. Na odvolanie stačí, aby developer napísal spŕšku nezmyslov, ktoré nie sú ani pravdivé, ani relevantné pre váš prípad a súd odvolanie prijíma. Píšete ďalšiu sťažnosť na postup súdu, teraz sa vám ani nikto neospravedlní.  Po ďalšom roku a pol a ďalších odkladoch z dôvodu práceneschopnosti, a ďalších sťažnostiach na prieťahy konania, súd nakoniec potvrdzuje rozhodnutie prvostupňového súdu. Vyhrali ste. Ste natešený ako pes čo dostal čerstvú kosť a začnete mať pocit, že spravodlivosť naozaj existuje, aj keď jej to trvalo 6 rokov. Počkáte, kým rozsudok nadobudne právoplatnosť, čo trvá pár mesiacov, keďže developer si nepreberá poštu. S právoplatným rozsudkom utekáte exekútorovi, ktorý vám po nejakej dobe oznámi, že developerovi nie je čo zobrať a speňažiť, a že má na sebe ďalších 10 exekúcií, ktoré prišli skôr, teda budú uspokojované pred vami.  Začnete si rátať, koľko vás stáli súdne poplatky, advokát, koľko dovolenky a nervov ste za tie roky stratili a koľko vás bude stáť dokončenie cesty vo vlastnej réžii, ak ju teda raz chcete mať. Uvedomíte si, že spravodlivosť nie je dostupná pre každého a že keby ste boli priemerne zarábajúci Slovák, tak ste finančne zruinovaný. Zatmieva sa vám pred očami, ale predýchate to lebo máte dobrú prácu, za tie roky ste sa vypracovali a zarábate pekné peniaze a predsa za infarkt to nestojí. Smejete sa? Myslíte, že je to nereálne? Omyl – skutočný príbeh.

Začnete si uvedomovať, aké veľké peniaze platíte tomuto štátu a čo za ne dostávate. V televízii vás jeden pán presviedča, že viac šetriť na štáte sa už nedá, pretože by to ohrozilo vykonávanie funkcií štátu. Rozmýšľate, či by to mohlo byť ešte horšie. Keďže pracujete dostatočne dlho, ste profesionál vo svojej oblasti a robíte to čo vynáša, zrazu zistíte že musíte byť solidárny a musíte prispieť na chod štátu viac a začnete platiť milionársku daň. Veľmi úprimne to znie hlavne z úst ľudí, čo sedia v rôznych dozorných radách štátnych podnikov a ich príjmy sa rátajú na stotisíce ročne. Poviete si, kašlať na to, nestojí to za to rozčuľovanie, ale zrazu si pozriete výplatnú pásku a zistíte, že na vyššej dani platíte síce pár desiatok eur mesačne viac, ale na odvodoch platíte viac o nejakú tú stovku až dve. Opäť raz neveríte vlastným očiam, veď o milionárskej dani sa hovorilo stále, ale o vyšších odvodoch nehovoril nikto nič. Práve naopak, 5 rokov počúvam, že máme príliš vysoké odvody a treba ich znížiť, a teraz toto. A ešte perlička – za to, že platíte vyššie odvody (poistenie v nezamestnanosti, sociálne, zdravotné), dostanete menšiu podporu v prípade nezamestnanosti a v prípade PN. O tom, že dôchodok už ani neočakávam, netreba ani hovoriť. A opäť, nikomu to nevadí, všetci sú spokojní…. Nemáte právo nadávať, ste predsa milionár, čo na tom že máte na krku cez stotisíc hypotéky a mesačne platíte vyše tisícky banke, najviac na vás budú hubovať práve tí, čo dostali byty zadarmo alebo si ich odkúpili za pár korún. Čo na tom, že na Slovensku je milionár aj človek, čo zarába nad 1500 Eur mesačne. Modlíte sa, aby vás neprepustili, pretože z podpory v nezamestnanosti nezaplatíte ani splátku hypotéky. Všade počúvate, ako treba znížiť deficit pod 3 percenta HDP. Údaj, ktorý o ničom nevypovedá.

Rozdiel medzi príjmami a výdavkami rozpočtu plánovaný na tento rok je skoro 3 miliardy eur. Pri príjmoch cca 14 miliárd je to 3 delené 14/100 = 21%. Takže schodok rozpočtu je 21% príjmov. To je akoby ste mesačne zarobili 1000 EUR čistého a minuli 1210 Eur. Žiadna ekonomická teória, ktorá tvrdí že niečo takéto je zdravé, nemôže mať pravdu.

Dobre, tak sme si zhrnuli na čo platíme dane a čo za to dostávame, a teraz späť k riešeniu problematiky neprispôsových občanov. Desiatky rokov počúvam, ako je to zložitý a neriešiteľný problém. Myslím, že každý verejný činiteľ alebo úradník, ktorý toto rozpráva, by mal okamžite skončiť a nájsť si prácu niekde inde. Tento problém sa mi zdá riešiteľný veľmi jednoducho, promptne, spravodlivo a nediskriminačne. Čo sa stane ak rodine, ktorá sa nestará o výchovu svojich detí odoberiete potomstvo a dáte ich povedzme na internátnu školu? Čo by ste spravili na mieste takých rodičov? Máte 10 detí ktoré neviete zaopatriť a je vám ukradnuté, že sú hladné, špinavé, nechodia do školy a nemajú oblečenie. Napriek tomu ale na ne dostávate prídavky na deti? Štát vám ich odobral? Zabezpečil im ubytovanie, stravu, oblečenie, vzdelanie? Zabezpečil im krajšiu budúcnosť? Máte dobrý pocit pri srdci aj keď vás mrzí, že detské prídavky ďalej nedostanete. No a keďže nemáte prácu, sedíte doma, chodíte na drevo do národného parku, na zeleninu a ovocie do blízkej dediny – veď ľudia čo tam bývajú sú práve v robote, takže máte pokoj a môžete si na ich pozemkoch robiť čo chcete. No a najedený, v teplúčku – veď v kachliach vám horí strom odpílený v národnom parku (meter nad zemou), no a za nejaké tie peniažky utŕžené za železné stĺpiky odpílene z oplotenia niekoho pozemku, pletivo a pár krytov z kanálov, si poťahujete z cigaretky a popíjate jabĺčkové chardonnay. No a zrazu to na vás príde…

Pracujúci ľudia, poznáte to ako popri práci, výchove detí, platení účtov, upratovaní, varení, si ani nespomeniete, čo je to sex? No a teraz si predstavte, že sedíte doma a nemáte tieto starosti a nie ste unavení z práce….

Takže to na vás príde a keďže nie ste fanúšikom plánovaného rodičovstva a za deti vám zaplatia a nakoniec sa o ne aj postarajú, nič vám nestojí v ceste pridať k vašim 10tim deťom v opatrovaní štátu ďalších 10, dať ich do opatrovania štátu, a takto môžete fungovať dookola, až kým vám to matka príroda nezatrhne. A kto to zaplatí? No zase tí idioti, čo chodia každý deň do práce, podnikajú a snažia sa. A kto sa postará o ich deti, keď potrebujú ísť do práce? Škôlky majú nedostatok miesta, navyše podľa vyjadrení čo odznelo v médiách, bude pre sociálne odkázané deti predškolská dochádzka povinná, takže tých miest bude pre deti pracujúcich ešte menej. Takže si budete musieť zaplatiť škôlku súkromnú, alebo budete musieť zostať doma a stať sa sociálne odkázanými. Začarovaný kruh a odnesú si to tí idioti, čo poctivo chodia do práce, za svoje dane nedostanú ani tie služby čo dostávajú teraz,  a ak sa ich deti vôbec dostanú do škôlky, budú občanmi druhej kategórie, pretože nič nedostanú zadarmo a kvalita bude klesať a klesať. Tak kto je kurva v tomto štáte diskriminovaný? Vôbec vám nevadí, že vaše deti budú na tom horšie ako ste boli vy?

Odoberanie detí sociálne odkázaným, povinná predškolská dochádzka pre ich deti a všetka tá pozitívna diskriminácia škodí nielen im, ale aj ľuďom pre ktorých by mal štát poskytovať služby v prvom rade a ktorí by mali byť pre štát najdôležitejší – tvorcovia hodnôt – pracujúci.

No a teda k tomu riešeniu – je jednoduché, nemať sociálne odkázaných a nezamestnaných. Umožniť pracovať každému, kto chce pracovať a tí čo pracovať nechcú, napriek tomu že môžu, nech hladujú. Žiadne jedno teplé jedlo denne, nie… nič….

Pamätám si, keď som bol malý a chodil som k detskej lekárke, na nástenke bola fotka malého dieťaťa a nápis “hlad je najlepší lekár pri nechutenstve detí” a modifikoval by som to na: “hlad je najlepší lekár na nechuť pracovať”.

Teraz si predstavte sumu všetkých peňazí, ktoré idú na riešenie rómskej problematiky a sumu, ktorú je EU ochotná vyčleniť len aby sme ich udržali doma. K tomu si predstavte obrovskú prezamestnanosť na rôznych úradoch štátnej správy a množstvo pracovníkov na úradoch práce.

Takže reforma:

Zrušiť automatické vyplácanie sociálnych dávok, príspevkov na čokoľvek: na deti, na bývanie, na kúrenie, za školskú dochádzku atď.…
Nahradiť všetky sociálne dávky a príspevky sociálnou prácou (nemýľte si to so sociálnymi podnikmi). Pod sociálnou prácou si predstavujem jednoduché pracovné činnosti, ktoré sú nenáročné na kvalifikovanú pracovnú silu a nie sú zaujímavé pre súkromnú sféru:

–          Upratovanie poľných ciest, okolia poľných ciest v katastroch obcí, lesných ciest atď. (každý kto sa niekedy v živote bol prejsť alebo prebehnúť po poľných cestách, v lese v prírode atď. mi musí dať za pravdu, že celé Slovensko sa podobá na skládku odpadu, nelegálne skládky nájdete skoro na každej poľnej ceste, v každom lese atď.) Táto činnosť nie je zaujímavá pre súkromný sektor a majitelia pôdy si to zase nemôžu dovoliť. Pri 400-tisícovej armáde nezamestnaných mi príde neuveriteľné, že Slovensko nie je čistejšie ako napr. Rakúsko – kto tam niekedy bol, vie o čom hovorím.

–          Budovanie a zveľaďovanie turistických a športových možností obcí. Budovanie cyklochodníkov, turistických chodníkov

–          V neposlednom rade čistenie a upratovanie v osadách, budovanie bytoviek pre sociálne odkázané skupiny atď., teda vlastne by si pomáhali sami sebe a ešte by za to dostali výplatu.

–          No a samozrejme sezónne práce na úrovni samosprávy – odpratávanie snehu atď.…

Za túto sociálnu prácu by pracovníci dostávali minimálnu hodinovú mzdu podľa zákona – teda 2,11 Eur. Bolo by len na nich koľko hodín odrobia mesačne, zaplatené by dostali za odpracované hodiny. Ak by niekto odrobil napríklad 10 hodín denne tak za 20 pracovných dní by zarobil 422 eur, čo je podľa mňa slušná odmena za nekvalifikovanú prácu. Rodinné prídavky na deti by boli naviazané na povinnosť odrobiť 160 hodín +- podľa počtu pracovných dní v mesiaci. Pracujúci by prácu vykonávali pod dohľadom terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí by sa na jednotlivých pracoviskách striedali, aby sa minimalizovalo nejaké prepojenie a zneužívanie systému. Systém by bol otvorený pre všetkých, ktorí si chcú privyrobiť, žiadna diskriminácia podľa veku, pohlavia, rasy atď.…

Potrebu práce, plánovanie atď. by si robili obce sami. Sociálny terénni pracovníci by spadali pod jednotlivé obce a peniaze na výplaty pracovníkov by boli peniaze presmerované zo všetkých sociálnych dávok, ktoré sú teraz vyplácané automaticky. Peniaze na sociálnych terénnych pracovníkov by boli presmerované z jednotlivých úradov odkiaľ by títo pochádzali – ak preškolíme zamestnanca úradu práce a začne vykonávať prácu sociálneho terénneho pracovníka, na úrade práce ubudne jeden zamestnanec a pribudne zamestnanec ako sociálny terénny pracovník = rozpočtovo neutrálne. Keďže by sa peniaze prestali vyplácať na dávky a začali vyplácať za sociálnu prácu, tiež by to bolo rozpočtovo neutrálne (ak by sme nezostali zaskočení tým, že by zrazu všetci začali robiť 15 hodín denne, čoho by som sa nebál). Zároveň by boli takto zamestnaní pracujúci motivovaní uchádzať sa o lepšie platenú prácu, vzdelávať sa a pracovať na sebe, pretože keď už raz musím pracovať, tak nech pracujem za čo najviac peňazí a nech mám čo najlepšiu prácu.

–          Ďalšia možnosť uplatnenia by bolo prenajímanie tejto pracovnej sily poľnohospodárom a súkromným osobám. Napríklad potrebujem na jeseň porýľovať záhradu (v zime odhádzať sneh, atď.), pôjdem na mestský úrad a požiadam o pridelenie troch pracovníkov. Za každého zaplatím na hodinu 50 centov miestnemu úradu, ktorý tieto peniaze použije na vyplatenie hodinovej mzdy 2,11EUR, takže ušetrí 50 centov a nebude musieť za tie hodiny zabezpečiť prácu vo vlastnej réžii. Ja ako súkromná osoba nebudem musieť svoj voľný čas obetovať na nekvalifikovanú prácu, a keďže si za pracovnú silu zaplatím symbolických 50 centov, bude ma to motivovať aby som každú hodinu naplánoval a využil. Terénni pracovníci by mohli robiť námatkové kontroly, aby sa zabránilo zneužívaniu. Ja ako súkromná osoba, ktorá svojimi daňami prispievam aj na sociálnu prácu teda budem mat za 50 centov na hodinu k dispozícii pracovnú silu – nie je to ale zadarmo, keďže si treba uvedomiť, že aj zbytok do tých 2,11 Eura sa vlastne platí z mojich daní…

–          Ďalšia možnosť by bola prenájom tejto pracovnej sily firmám, tie by ale platili vyššiu sumu, ktorú by bolo potrebné určiť na takej úrovni, aby sa firmám neoplatilo vymeniť normálnych zamestnancov za sociálnych zamestnancov.

Ako som už spomínal, prídavky na deti by boli podmienené odpracovaním 160 hodín aspoň jedného z rodičov v čase poberania rodičovského príspevku a oboch rodičov po tejto dobe. Tak isto by bolo rozumné zaviesť koeficient na detské prídavky v závislosti od dosiahnutých výsledkov v škole – viem si predstaviť, že pokiaľ by boli deti jednotkári, dostávali by príspevky zvýšené o 50%, ak by prepadávali- dostavali by o 50% menej. Samozrejme, toto by muselo ísť ruka v ruke s reformou školstva, aby sa učitelia nestali rukojemníkmi, a musel by sa zaviesť jednotný systém hodnotenia vedomostí na pravidelnej báze.

Zreformovať štátnu správu a nepotrebných zamestnancov preškoliť na sociálnych terénnych pracovníkov. Využívať obrovské množstvo absolventov škôl typu sociálna práca ako sociálnych terénnych pracovníkov. To, že v štátnej správe je obrovská prezamestnanosť, o tom nepochybuje snáď nikto, verím tomu, že ani samotní úradníci. Za všetko jeden príklad.

http://www.sme.sk/c/6502791/otestovali-sme-statny-urad-funguje-efektivne-1diel.html

No a posledný krok reformy by som zavádzal striktné postihovanie trestného činu zanedbania povinnej starostlivosti. Nie je predsa žiaduce, aby štát podporoval rodenie detí ako zárobkovú činnosť a nezaujímal sa o podmienky, v akých takéto deti žijú. Myslím, že rodičia ktorí sa nevedia postarať o svoje terajšie deti, by nemali mat umožnené rodenie ďalších detí, nech sú akejkoľvek rasy, viery atď.…. som presvedčený o tom, že toto by sa týkalo majority rovnako ako minority. Za zanedbanie povinnej starostlivosti by mali ísť rodičia do väzenia, čím by sa im zamedzilo ďalšiemu plodeniu deti. No a reforma väzenstva, ktorá by priniesla povinnú prácu pre odsúdených, čím by zaplatili náklady na väzbu by kruh uzavrela.

Čo by toto všetko prinieslo? Samozrejme, všetky tieto opatrenia majú svoje náklady a myslím, že na Slovensku máme dostatok úradníkov a inštitúcií štátnej správy, aby sa tieto náklady dali vyčísliť a vyhodnotiť, takže do takýchto prepočtov nepôjdem, som ale presvedčený, že by to zmenilo úplne pohľad na minority a vyriešilo mnoho problémov. Takáto reforma by poskytla možnosť každému kto má záujem pracovať zarobiť si, každému kto zarába málo na svoj životný štýl možnosť si privyrobiť. Umožnila by všetkým viesť na slovenské pomery dôstojný život. Zrušila by potrebu minimálnej mzdy, pretože ak by bol niekto nespokojný zo svojim zamestnaním, mohol by odísť a využiť tento inštitút. Štát by vlastne vytvoril konkurenciu zamestnávateľom, ktorí platia minimálnu mzdu a donútil by ich k rastu miezd.

Takéto opatrenia by sa nedali vyhodnotiť ako diskriminačné, keďže by boli rovnako dostupné pre všetkých, povinnosti aj výhody by boli pre všetkých rovnaké. Práce by bolo dostatok, či už sezónnej alebo inej. Keď si uvedomíte, ako veľmi sú rozšírené čierne skládky a ako rýchlo stále pribúdajú nové, myslím že je práce dosť na mnoho rokov.

Teraz sa opäť vžime do situácie neprispôsobivej rodiny po implementovaní týchto opatrení. Dvakrát si rozmyslím rodenie detí ako zárobkovú činnosť, ak mi hrozí väzenie ak sa o nich nedokážem postarať. Keďže nedostávam žiadne peniaze, vidím jedinú legálnu možnosť ktorá je navyše zaujímavá aj finančne. Prihlásim sa ako záujemca o sociálnu prácu. Denne odrobím 8 hodín a zarobím 16 Eur. Po práci prídem domov, cely deň som zbieral smeti na poľnej ceste, vozil ich fúrikom do kontajnera, ktorý pristavila obec. Som unavený chcem sa najesť. Keďže som dostal za svoju prácu zaplatené, pošlem deti nakúpiť do potravín. Najeme sa a kážem im, aby sa išli učiť do školy. Čím lepšie známky prinesú, resp. čím viac sa naučia a dosiahnu lepší výsledok na pravidelnom teste, tým viac peňazí od štátu dostaneme. Potom unavený zaspávam. Od jesene začnem robiť na výstavbe bytovky, čo stavia obec, ak na nej odrobím dostatok hodín a ušetrím si nejaké peniaze, budem si v nej môcť prenajať byt. Keďže som od rána každý deň v robote, nemám čas behať po okolí, zbierať a kradnúť železo, vykrádať záhrady atď. Nemám čas postávať pred obchodom a obťažovať okoloidúcich, či kde tu niekoho prepadnúť. Vidím spojenie medzi pracou a peniazmi a uvedomím si že nič nie je zadarmo. Platím účty, pretože keďže mám príjem, exekútorom sa už nevyhnem. Sociálni pracovnici mi vysvetlia ako hospodáriť s peniazmi a pomôžu mi začleniť sa do spoločnosti.

No a teraz z pohľadu daňového poplatníka: z ulíc ubudli žobráci, nevykrádajú sa domy a nikto sa neobšmieta po okolí. Všade je zrazu upratané, keď si idem zabehať som šokovaný, že všetky čierne skládky zmizli, tráva popri poľnej cesty je pokosená, v kríkoch nevisia rozfúkané kusy igelitu…

Platím dane, ale cítim sa bezpečnejšie a konečne vidím aj nejaké výsledky.

Prečo by to nemohlo fungovať? Súčasný systém je tu už vyše 20 rokov. Všetci: majorita, rómovia ale aj neprispôsobivý občania pracovali za minulého režimu, lebo nemali na výber, prečo by nemohli pracovať aj dnes? Veď všetci svorne hovoria, že pracovať chcú. Aká bola kvalita práce za socializmu je možno otázne, aká bude teraz je tiež otázka, ale rozhodne je lepšie keď sa aspoň snažia pracovať ako keď sedia doma, nevedia čo so svojim voľným časom a dostavajú peniaze zadarmo. Aké nastavenie zvoliť, akú hodinovú sadzbu, či prenajímať pracovníkov atď., to sú technické detaily, zatiaľ sa ale dá zhodnúť na tom, že  súčasný systém nás vedie do záhuby a bude nás všetkých stáť veľmi veľa v budúcnosti. Mne ako platiteľovi dani je zle zo súčasného stavu a mrzí ma každé euro, ktoré tomuto štátu odvediem. A čo vy? Netrápi vás to?

PS:

Ešte pre zopakovanie dôležitá otázka, a toto by sa mal niekto opýtať premiéra potom ako odpovedal na otázku študenta a ako sa vyjadril o odoberaní detí rodičom:

Kto sa postará o deti pracujúcich, ktorý potrebujú ísť do práce? Škôlky majú nedostatok miesta už teraz, navyše podľa vyjadrení čo odznelo v médiách bude pre sociálne odkázané deti škôlka povinná, takže tých miest bude pre deti pracujúcich ešte menej. Nestane sa tým majorita diskriminovaná presne tou vládou, ktorá ju zdiera čím ďalej tým viac?

http://peterbarczi.blog.sk

Už čoskoro: www.dojnekravy.sk